V dnešnej dobe sa čoraz častejšie stretávame s pojmami potravinová intolerancia a potravinová alergia. Laik by si mohol myslieť, že medzi nimi nie je rozdiel, že ide o jednu a tú istú vec. Pravda je však taká, že ide o dva separátne druhy zdravotných ťažkostí – líšia sa príčinou, príznakmi aj spôsobom liečby.
Patríte k tým osvieteným, ktorí tieto rozdiely vedia identifikovať?
Ak nie, tak bez obáv, pretože v tomto texte si na intoleranciu aj alergiu posvietime. Príjemné čítanie.
Intolerancia je nenápadnejšia
Začnime intoleranciou, ktorú tiež označujeme aj ako potravinová neznášanlivosť. Už z názvu vieme identifikovať, že ide o takú reakciu tela, ktorá je zamietavá. Organizmus si „nerozumie“ s prijatou stravou (alebo nejakou jej zložkou), tráviaci trakt ju nevie spracovať a jedlo efektívne rozložiť a vstrebať. Najčastejšie je tak z dôvodu chýbajúcich chemikálií, resp. enzýmov. Telo si však pri kontakte s potravinou, resp. jej zložkou nevytvára žiadne protilátky.
Organizmus vtedy reaguje rôznymi obrannými reakciami, ktoré sa najčastejšie prejavia nevoľnosťou, hnačkami, nafukovaním, plynatosťou, neprirodzenou únavou, kŕčmi, slabosťou či zápchou, ale aj formou akné, migrén, nespavosťou či hyperaktivitou. Aj keď ide o nepríjemné príznaky, v 99% prípadoch nie sú fatálne a človek s potravinovou intoleranciou nie je v priamom ohrození života. To je zrejme najzásadnejší rozdiel oproti alergii.
Aj napriek tomu vie byť potravinová intolerancia zákerná a nenápadná. V prvom rade sú jej symptómy univerzálnejšie a človek ich tak ľahko môže prisúdiť iným chorobným prejavom. A to sa týka aj lekárov. Nakoľko príznaky neznášanlivosti sú charakteristické aj pre iné zdravotné komplikácie, jej identifikácia a návrh protiopatrení môžu byť náročné.
Intolerancia sa tiež zvykne prejaviť neskôr (aj o niekoľko dní) a iba pri väčšom množstve skonzumovanej problematickej potraviny. V kombinácií s rozptýlenými symptómami ide naozaj o nepríjemného protivníka.
Svitá však na lepšie časy. Zatiaľčo potravinové alergie sú známe už celé desaťročia o intoleranciách sa vo väčšom začalo hovoriť až v poslednom čase.
Čo to znamená?
Že neznášanlivosti potravín a ich zložiek sa venuje oveľa väčší priestor, ako v minulosti. Čiže aj riešení je k dispozícii viac, prebiehajú intenzívne výskumy a človek s potravinovou intoleranciou dokáže plnohodnotne fungovať, ak upraví svoju životosprávu. O tom si viac povieme nižšie, poďme sa pozrieť na rôzne druhy neznášanlivosti.
Aké druhy potravinovej intolerancie poznáme?
Existuje viacero typov potravinovej intolerancie, nové druhy sa objavujú aj v súčasnosti – čo súvisí s tým, že až v poslednej dobe sa tomuto problému venuje viac priestoru. Je však niekoľko kategórií neznášanlivosti, ktoré sú o čosi frekventovanejšie.
Konkrétne to sú tieto:
- intolerancia laktózy – ide o čiastočnú alebo úplnú neschopnosť organizmu rozložiť mliečny cukor, laktózu. Túto úlohu má v črevách na starosti enzým laktáza, ktorý však jedincom s touto intoleranciou chýba. Pri konzumácií mliečnych potravín sa najčastejšie prejavuje nafukovaním, hnačkou, zvracaním. Často je zamieňaná s alergiou na mlieko, ktorú si tiež ešte stručne spomenieme.
- histamínová intolerancia – v tomto prípade sa v tele hromadí histamín, pretože mu chýba enzým diaminooxidáza. Výsledkom je chronická zápcha, resp. hnačka, únava, bolesti hlavy, nepríjemne svrbenie či tok z nosa. Má výrazný dopad na jedálniček postihnutého človeka, ktorý by si mal odopriať napríklad aj viacero mliečnych výrobkov, strukovín, orechov, údenín, vajíčka a ďalšie potraviny.
- celiakia – nazývaná aj intolerancia na lepok, resp. glutén. Telo nevie túto zmes bielkovín spracovať a prejavuje sa podobne ako ďalšie neznášanlivosti – tráviacimi ťažkosťami a slabosťou, ale aj oneskoreným pohlavným vývojom, či narušením psychiky. V súčasnosti je neliečiteľná a ľudia trpiaci celiakou musia konzumovať výhradne bezlepkovú stravu.
Ako žiť s potravinovou intoleranciou?
Dá sa vysloviť univerzálne pravidlo – človek s intoleranciou by sa mal vyhýbať problémovej potravine (resp. jej zložke) a bude sa mu žiť lepšie. Pre mnoho ľudí by to však malo likvidačné následky pre jedálniček. Existujú teda aj niektoré alternatívy, ktorými sa táto strata dá aspoň čiastočne kompenzovať. Aj to však iba v závislosti od intenzity a druhu intolerancie.
V prvom rade je potrebné poznamenať, že je veľmi dôležité poradiť sa s odborníkom, čo v praxi znamená vášho všeobecného lekára, resp. alergológa. Ten vás informuje o všetkých podstatných náležitostiach a rizikách a vie vám pomôcť aj pri zostavovaní jedálnička. To dokáže aj skúsený nutričný poradca. Je tiež dôležité eliminovať potenciálne vážnejšie príčiny zdravotných komplikácií. Možno nejde o potravinovú neznášanlivosť, ale o niečo horšie. Opatrnosti nikdy nie je dosť.
O stopercentnej liečbe v prípade intolerancii možno hovoriť len ťažko, skôr ide o zjemňovanie nepríjemných príznakov. To sa dá dosiahnuť primárne vyhýbaním sa potravinám, ktoré ich spôsobujú. Toto je nespochybniteľná pravda predovšetkým v prípade celiakia, na ktorú platí výhradne prísna bezlepková diéta.
Čiastočne sú na tom lepšie jedinci s histamínovou, resp. laktózovou intoleranciou. V oboch týchto prípadoch existujú na trhu výživové doplnky, ktoré podporujú tvorbu chýbajúceho enzýmu. Telo tak ľahšie spracúva problematické potraviny. Vždy je však dôležité mať všetko skonzultované s medicínskymi odborníkmi, na to pamätajte.
Potravinová alergia je rýchlejšia, údernejšia a nebezpečnejšia
Ako sme už spomínali, o potravinových alergiách verejnosť vie už dekády. Jednoduchšie sa teda opisujú ich príčiny a príznaky.
Alergia je priama reakcia imunitného systému na prijatú potravu. Telo nejakú jej zložku (bielkovinového charakteru) vyhodnotí chybne ako hrozbu a začne produkovať protilátky, univerzálne označované ako IgE – imunoglobín E. Spektrum reakcií je naozaj široké, medzi najčastejšie patria vyrážky, opuch jazyka, zvracanie, bolesti brucha a kŕče, k tým závažnejším aj pokles krvného tlaku, dusenie sa, strata vedomia a v najextrémnejších prípadoch až smrť.
style="font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 12pt; color: #000000;">
Ako vidieť, alergia je o dosť intenzívnejšia, než potravinová intolerancia. Jej účinky sú navyše rýchle, zvyčajne sa prejavia už do hodiny po jedle, nezriedka aj skôr – hovoríme o minútach, niekedy dokonca až sekundách. Môžu vyústiť až do život ohrozujúceho stavu (tzv. anafylaktický šok), preto je dôležitá okamžitá pomoc (viď nižšie).
Najčastejšie sú potravinové alergie na rôzne orechy, mlieko a mliečne výrobky (spomínaná alergia na mlieko – aktérom je mliečna bielkovina), ryby, pšenicu, ale aj rôzne druhy ovocia a ďalšie typy potravy. Dôležité je opäť vyjadrenie lekára, alergológa. Ten presne identifikuje problematickú zložku. Alergie bývajú špecifickejšie a často sú viazané len na jeden druh potravy, zatiaľčo intolerancie zvyčajne zahŕňajú celé spektrum.
Ideálnou prevenciou alergií je úplne sa vyhýbanie problematickým potravinám. Bez výnimky. Tu už ide o život, najmä ak človek nepozná intenzitu svojej potravinovej alergie. Ide v podstate aj o jedinú formu „liečby“, ktorá ale príznaky neodstráni. V súčasnosti na trhu nie sú dostupné medikamenty, ktorými by sa alergia dala úplne odstrániť.
Ak už dôjde k najhoršiemu a u človeka sa vyskytne anafylaktický šok, je potrebné bezprostredne vpichnúť mu injekčný epinefrín do stehenného svalu a okamžite volať záchrannú službu! Na miernejšie formy alergických príznakov existujú aj lieky na predpis, ktoré človek užije v prípade podozrenia na imunitnú reakciu.